Godzilly

V televízii išiel film o Godzille. Neviem, či sa píše s jedným, alebo s dvoma „l“. Ale či s jedným, či s dvoma, je to poriadna obluda. Pamätám sa, kedysi v päťdesiatych rokoch sa tu premietal (starosvetskejší zvrat je „tu dávali“) o tejto Godzille japonský film.
Obrovská skala, tá sa zrazu začal droliť, až z nej nakoniec zostala Godzilla a začala šarapatiť. Pravdaže „šarapatiť“ nie je slovo, ktoré by sa k takejto oblude hodilo. Ešte nevhodnejšie by bolo, keby Godzilla začala vystrájať. Nie. Taká obluda nešarapatí ani nevystrája. Stačí, keď ožije. Vzbudzuje hrôzu, šíri paniku. Ide z nej strach.
Tá japonská obluda ožila po miliónoch rokov a my, v kine Praha (predtým Atlon) sme sa triasli od napätia. Aj táto súčasná, americká, bola prapravekým jašterom a napadla Manhattan. To ma teda dosť naštvalo, pretože Manhattan mám rád. Nestačilo, že tam pred rokmi dve lietadlá naleteli do Dvojičiek? A to neboli lietadlá z praveku, ale celkom súčasné. Takže čo teraz? Triasť sa v kine pred tým, čo nám nachystala ďaleká minulosť, alebo s obavami čakať čo napadne našim súčasníkom. Ako nás zase prekvapia.
V tom americkom filme (neviem či ho nakrútili pred Dvojičkami, alebo po) jedna postava hovorí, že treba zabrániť Godzille, aby nenakládla vajcia, lebo z nich sa vyliahnu ďalšie Godzilly, budú sa rozmnožovať geometrickým radom a človek prestane byť pánom tvorstva. Dosť smiešne, keď to ten chlapík hovorí práve na Manhattane, kde sa práve pán tvorstva postaral o podobnú spúšť, akú spôsobila vo filme Godzilla. Akurát, že to nebolo vo filme, ale naozaj.
Napriek tomu sa ďalej nakrúcajú filmy o tom, ako nás prepadli všelijaké pavúky nadštandardnej veľkosti, všelijakí mimozemšťania a čojaviemaké obludy, ako nás chcú zlikvidovať, ako sa im to už už podarí, ale nakoniec všetko dopadne šťastne. Porazíme ich, zvíťazíme, ostávame pánmi Zeme, aby sme sa mohli zlikvidovať sami. A možno majú takéto filmy ešte aj iný zmysel, ako vytvárať napätie a hrôzu. Možno nechtiac upozorňujú na to, že sa dokážeme solidarizovať len v stave absolútneho ohrozenia. Vtedy si rozumieme, spolupracujeme, vzájomne sa zachraňujeme, lebo máme spoločného nepriateľa. Akonáhle vonkajšie ohrozenie pominie, začneme sa opäť správať ako koruna tvorstva.
Začneme tvoriť dejiny. 1.svetová vojna, 2.svetová vojna, holocaust, Stalin, Hitler, Pol Pot, Mao, Balkán, Stredný východ, a tak by sa dalo pokračovať ešte dlho, vlastne donekonečna. Nepotrebujeme Godzillu. Sami sme Godzilly.

Napsat komentář