Čo je najlepšie?

Čo je najlepšie ? Peniaze, sláva, moc? F. M.  Dostojevský povedal, že jedna krásna spomienka z detstva je cennejšia ako celé vzdelanie. Mám takú spomienku.

Mal som desať rokov a naši ma zobrali na dva týždne do Bulharska, k moru. Raz som sa cez obed túlal po pláži a natrafil som na drevenú ohradu. Niečo ma k nej neodolateľne pritiahlo. Bola  to  bulharská špecialita, mali pri mori nudistické pláže. Ale oddelené. Mužská sa volala Adam pláž, ženská Eva pláž. V podstate to bol kus piesčitého pobrežia ohradený dreveným plotom.  Eva pláže boli  galérie pre odvážnych zvedavcov. Z vonkajšej strany plotu  ležali v piesku muži a cez otvory v latách plotu sa pozerali na opaľujúce sa nahé ženy. Cez poludnie boli všetci rekreanti na spoločnom obede, ale v ohrade vždy ležali dve tri nenásytné Češky, ktoré chceli byť opálenejšie ako ich kamarátky. Keď som si prvý raz čupol k plotu a priložil oko k škáre, tak som uvidel zázračnú vec. Na uteráku  ležala na chrbte mladá žena. Bola nahá,  mala postavu, ktorá v šatách zanikne. Až nahota jej poskytne priestor a dostatok svetla, ako obrazu vyslobodenému z obalu. Prirovnanie peknej nahej ženy k obrazu je banálne, ale aj s dôsledkami presné. Je to estetická hodnota. Ale na rozdiel od obrazu sa mi nepáčila preto, že bola  krásna. Zdala sa mi krásna, aj keď som o tom nevedel,  lebo  to bola nahá žena.  Mala  pevné, trošku silné, pekne tvarované nohy, aké  pôsobia v sukni aj v nohaviciach ťažkopádne. Aj prsia mala priveľké pod blúzku  a do šiat. Jemne vláčne dokonalé tri a polky. Boli pevne tvarované, opálené tak, že vyzerali ako bez bradaviek. Zbavené zbytočných handier boli božsky súmerné, ženské, ľudské. Mladá žena na plachte ležala uvoľnená, v slnečných driemotách. Mala nohy roztiahnuté  na šírku dlane, aby jej slnko opálilo aj vnútornú stranu stehien. Ležala kolmo na drevenú ohradu. Mal som výhľad  na jej svetlé šľapy, nohy mierne pokrčené v kolenách, pootvorené stehná korunované  húštinou lona, kučeravými chĺpkami hustými ako vlasy mladých černochov. Nemala celkom ploché bruško, ale bolo majstrovsky tvarované, s malou vlnkou. Žena mala rozhodené ruky, ako keby ju slnko premohlo. Bola oblečená do dokonalej nahoty.  Uvedomil som si, že aj keby ma teraz pristihli, sekundu po tom ako som uvidel, tak si do konca života budem pamätať ten výjav. Nebol som vzrušený, ani placho vyľakaný, nemal som pocit viny, ani hriechu. Bol tým svojim prvým nahým ženským  telom pokrytým stovkami malých briliantových kvapiek potu oslnený. Zatvoril som na sekundu oči a keď som ich otvoril, uvedomil som si zmenu;  žena mala tiež otvorené oči. Nepovedala nič, iba sa pozerala ku škáre za ktorou bolo chlapčenské oko. Povedal som si, že by som sa mal zľaknúť, ale nezľakol som sa. Z pohľadu  mladej ženy neprichádzali žiadne nebezpečné signály. Nebola  pohoršená,  nešokovalo ju, že sa na ňu niekto pozerá. Uvedomovala si zvedavca a akceptovala ho. Sila môjho oslnenia ju oslovila a prebrala z driemot. Všetky naše myšlienky boli vzájomné. Pocity, ktoré sa vznášali v povetrí mali charakter púštnej fatamorgány. Mohlo byť 35°C, slnko z belasej oblohy pálilo tak, že na piesku by sa dalo uvariť vajce. Možno aj preto bola komunikácia medzi chlapcom a nahou ženou taká hodvábne medová. Plot medzi nami zabezpečoval pocit intimity, oddeľoval nás. A dierka v plote nás zbližovala. Ta nahá žena si naplno uvedomovala svoje telo. Vedela aké je vhodné,  svieže,  výstavné.  Komu  bola ochotná jeho bonusy  poskytnúť?  Tomu, kto je ho hoden? To nie.  Tomu, kto ho pochopí? Ocení? To ešte stále nie je ono. Jej telo bolo určené  tomu, komu ho ukázať má. Jedna z najväčších slastí, ktorej nikto neodolá je poučovanie. Mladá žena aj popod slnečné okuliare vedela a videla, že to šmírujúce oko je chlapčenské. Chlapčensky čerstvé, dychtivé, nenásytné a obdivujúce. Pár chvíľ sme sa navzájom obdarovávali, ona mňa  nahotou a ja ju čistým obdivom a oslnením. A potom spravila niečo  veľkorysé a pre mňa navždy dôležité. Jemne pokrčila nohy a o pár  milimetrov ich pootvorila. Usmiala sa z lona zvislým ružovým úsmevom. Ten úsmev mi pripadal neskutočne krásny a láskavý. Všetko do tej chvíle bolo v rozochvených hraniciach detskej zvedavosti, s akou sa občas chalani na kúpalisku pozerajú do vedľajšej kabínky a netušia čo vidia. A v podstate im je to jedno, lebo ich vzrušuje pozerať sa a nie vidieť. Pozerajú sa najmä preto, že sa to nesmie. Ale teraz som  uvidel, pochopil a zapol. Tak ako sa sfunkční batéria, keď vytiahneme papierik vložený medzi ňu a kontakt v hodinkách. Ručičky hodín mojej  dospelosti sa pohli. Ten  úsmev vo mne  naštartoval mužský princíp, ktorý nemal už nikdy ustať. Zatiaľ iba jemne priadol, hlboko v zložitých dráhach a komôrkach  mozgu, ale cítil  som jemné chvenie svojho motora. Nabehol na pohon, ktorý hýbe celým mužským svetom. Už som  tušil smer aj cieľ, aj cenu zaň. Najlepšie  čo sa dá dosiahnuť v živote je okamih, keď nás žena pochopí a akceptuje. Platí sa všetkým čo máš. A vždy to stojí za to.

 

Napsat komentář